Hudba, ktorá ma vychovala

Už dlhší čas ma mátalo ísť sa pozrieť na YouTube, či tam nenájdem niečo od Alan Parsons Project. Obvykle píšeme o ezoterike, hermetizme, budhizme, hinduizme a podobných veciach – ale v časoch, keď som o týchto veciach nemala ani šajnu, tak práve piesne od Alan Parsons Project mi pomohli vytvoriť si nové “ego” po tom, ako sa ktosi postaral, aby sa moje pôvodné ego rozbilo na kúsky. (Dnes mu za to ďakujem a zo srdca mu prajem, nech niekto pre neho urobí podobne záslužný čin ako on vtedy pre mňa …)

K Alan Parsons Project som sa dostala začiatkom 80. rokov a poviem vám, že som ich platne zháňala hooodne podivnými spôsobmi… Ale mám ich takmer všetky (rozhodne všetky staré). Na YouTube som našla niektoré hudobné videá. Tu sú tie pre mňa ”podstatné”. Pozrite si ich, pozrite si texty a možno pochopíte, prečo dnes som to, čo som.

Ďakujem za názory – a tu je výsledok

Včera (alebo to bolo už dnes? ) som do článku “Potrebujem poradiť” dopísala dovetok s tým, čo ma diskusia k nemu naučila. Až neskoro som si uvedomila, že by bolo možno lepšie urobiť z toho samostatný článok – hlavne preto, že ide o zásady vzájomného zaobchádzania, a potom aj preto, že systém nezvládol spústu komentárov a začal ich nejako chybne vkladať jeden cez druhý. Takže tu je moje “naúčnoje otkrýtie” zo včera:

Myslím, že viacerým nám vzala dych tá záplava emócií, ktorá sa tu uvoľnila a prevalila… Nevedela som, či sa mám smiať, nadávať alebo si založiť slnečné okuliare, naliať whisky a zapáliť cigáro (=moja predstava úspešnej bosorky) … Ale bolo to poučné – ukázalo mi to, že nás všetkých čaká ešte kopec práce a hodne vŕškov, do ktorých sa budeme musieť vyštverať.

Potrebujem poradiť… od vás od všetkých!

Dnes som urobila niekoľko “vedeckých objavov”.

Po prvé, zistila som, že v niektorých diskusiách sa z našej strany objavujú útočné prvky. Nechcem, aby sme na niekoho útočili len preto, že sa nám nejaký jeho názor zdá smiešny. A už vonkoncom nepovažujem za zábavné komentovať jazykom, ktorému každý nerozumie (čítaj: španielčina). A tak som zaviedla postup mazania útočných komentárov. (A zopár čitateľov – REGINALD promine – som v poslednom týždni dala na listinu moderovaných príspevkov, pretože ma ich fekálne hlášky už unavovali.)

Byť sám sebou

Už som vám spomínala, že niečo nado mnou drží ochrannú ruku? Prejavuje sa to ako celkom neuveriteľná zhoda náhod. Keď niečo potrebujem, príde to. Keď hľadám knihu, dostanem na ňu reklamný plagát. Keď mám problém, okamžite mi príde mail s ponukou, ktorá ho ošetruje. Keď padajú tragače, potknem sa na ceste o zabudnutý dáždnik…

V poslednom čase som hľadala sama seba. To viedlo k zmenám v mojej psychike. Napríklad keď som do článkov na Angeláriu vkladala upozornenie, že moje “hlody” môžu byť nesprávne, párkrát som sa pristihla, ako si kladiem otázku: “a tomuto si skutočne verila?!” Odrazu som zistila, že často vôbec nechápem, o čom sa v komentároch k článkom bavíte… Miestami ma chytala beznádej a miestami zlosť. Nevedela som sa nejako “naladiť” na vás všetkých, na zvyšok sveta… Ale o čo ide, to som pochopila až včera a vďaka Mirovi, ktorý mi napísal: “mam pocit, ako by si s tym blogom chcela “tresnut” (????)”!

Cry me a river

Tak trochu “hudobný skok” – ale dnes som náhodou naďabila na pieseň, ktorá kedysi sprevádzala nejaký britský seriál, myslím, že sa volal Rebus. Tak som neodolala a okamžite som si ju preniesla sem. Volá sa Cry me a river (Naplač mi rieku), v tom seriáli ju asi spieval niekto celkom iný, ale táto nahrávka je skutočne dobrá.

Nemusí sa vám páčiť – hlavne mi ju nekritizujte!

Z kolien späť na nohy

Dnes ráno, keď ma napadlo písať tento článok, vyzeralo to ešte ako dobrá myšlienka… Už si tým nie som až taká istá. No dobre, o čo pôjde? Ako viete, pred pár dňami začalo moje najnovšie “anjelské utrum” po tom, ako mi prezradili, že ma v pohode dlhý čas klamali. Celkom sa zrútila moja predstava o realite, pretože všetko, čo som vedela, mohla byť nepravda… Čo si budeme bublať: išla som do kolien. Toto je pokus zadokumentovať, ako taká skúsenosť vyzerá…

[Priznávam, tá ilustračka, ktorú som si vybrala, je dosť dramatická, ale nuž čo narobím...? Ja som už raz taká - "dramatická"... Posledný akčný hrdina! ]

S Vyšším Ja o veciach nehorázne ! :)

Dlho som nevedel čo to Vyššie Ja je. Teraz už chápem, že je to moja dušička a ja som jej odštiepok, ktorý sa učí na zemi. VJ = Vyššie ja, nieje len formálna stránka, ktorá píše neuveriteľné veci, ale i poriadne šidlo, ktoré vám dokáže v niektorých situáciách pekne zdvihnúť hladinu adrenalínu, prípadne vám povedať niečo skutočne negustiózne! Už neslintajte na tú klávesnicu od nedočkavosti – prasačiniek, zaujímavých a mysterióznych situácií a nehorázností od môjho VJ tu ešte bude. Ak vás ešte neodradil úvod ( dúfam v presný opak ) kliknite na rozbalenie článku!

Odrazu nejako “frčíme”!

Posledné dva dni sú pre mňa prekvapivé – len otváram oči… V polovici septembra som v článku 3.748 uvádzala, aký úžasný počet pozretí stránky za jediný deň sme dosiahli… A už sme ho zasa prevýšili! Pozrite si posledné dva dni:

• 11.10. 3.998 pozretí
• 12.10. 4.002 pozretí!

A zas mám anjelské utrum!

Celý deň dnes rozmýšľam, ako sa vysporiadať s touto situáciou, a rozhodne si nie som istá, že toto je dobrý pokus – ale aspoň nejaký pokus to je…

Ráno som si zapísala mentálny rozhovor s Gabrielom a keď už som bola pri počítači, pozrela som si štatistiky. Na Angeláriu som našla celkom nevinný komentár od jednej kočky. A hoci bol celkom nevinný, akosi ma vnútorne roztriasol. Nevedela som, čo sa deje, tak som si povedala “aha, zasa sa egúšik jeduje, že ho nepovažujú za najúžasnejšieho…” Ale miesto toho, aby som tým bola situáciu zneutralizovala, zostala vo mne naďalej.