Byť sám sebou

Už som vám spomínala, že niečo nado mnou drží ochrannú ruku? Prejavuje sa to ako celkom neuveriteľná zhoda náhod. Keď niečo potrebujem, príde to. Keď hľadám knihu, dostanem na ňu reklamný plagát. Keď mám problém, okamžite mi príde mail s ponukou, ktorá ho ošetruje. Keď padajú tragače, potknem sa na ceste o zabudnutý dáždnik…

V poslednom čase som hľadala sama seba. To viedlo k zmenám v mojej psychike. Napríklad keď som do článkov na Angeláriu vkladala upozornenie, že moje “hlody” môžu byť nesprávne, párkrát som sa pristihla, ako si kladiem otázku: “a tomuto si skutočne verila?!” Odrazu som zistila, že často vôbec nechápem, o čom sa v komentároch k článkom bavíte… Miestami ma chytala beznádej a miestami zlosť. Nevedela som sa nejako “naladiť” na vás všetkých, na zvyšok sveta… Ale o čo ide, to som pochopila až včera a vďaka Mirovi, ktorý mi napísal: “mam pocit, ako by si s tym blogom chcela “tresnut” (????)”!

Cry me a river

Tak trochu “hudobný skok” – ale dnes som náhodou naďabila na pieseň, ktorá kedysi sprevádzala nejaký britský seriál, myslím, že sa volal Rebus. Tak som neodolala a okamžite som si ju preniesla sem. Volá sa Cry me a river (Naplač mi rieku), v tom seriáli ju asi spieval niekto celkom iný, ale táto nahrávka je skutočne dobrá.

Nemusí sa vám páčiť – hlavne mi ju nekritizujte!

Z kolien späť na nohy

Dnes ráno, keď ma napadlo písať tento článok, vyzeralo to ešte ako dobrá myšlienka… Už si tým nie som až taká istá. No dobre, o čo pôjde? Ako viete, pred pár dňami začalo moje najnovšie “anjelské utrum” po tom, ako mi prezradili, že ma v pohode dlhý čas klamali. Celkom sa zrútila moja predstava o realite, pretože všetko, čo som vedela, mohla byť nepravda… Čo si budeme bublať: išla som do kolien. Toto je pokus zadokumentovať, ako taká skúsenosť vyzerá…

[Priznávam, tá ilustračka, ktorú som si vybrala, je dosť dramatická, ale nuž čo narobím...? Ja som už raz taká - "dramatická"... Posledný akčný hrdina! ]

S Vyšším Ja o veciach nehorázne ! :)

Dlho som nevedel čo to Vyššie Ja je. Teraz už chápem, že je to moja dušička a ja som jej odštiepok, ktorý sa učí na zemi. VJ = Vyššie ja, nieje len formálna stránka, ktorá píše neuveriteľné veci, ale i poriadne šidlo, ktoré vám dokáže v niektorých situáciách pekne zdvihnúť hladinu adrenalínu, prípadne vám povedať niečo skutočne negustiózne! Už neslintajte na tú klávesnicu od nedočkavosti – prasačiniek, zaujímavých a mysterióznych situácií a nehorázností od môjho VJ tu ešte bude. Ak vás ešte neodradil úvod ( dúfam v presný opak ) kliknite na rozbalenie článku!

Odrazu nejako “frčíme”!

Posledné dva dni sú pre mňa prekvapivé – len otváram oči… V polovici septembra som v článku 3.748 uvádzala, aký úžasný počet pozretí stránky za jediný deň sme dosiahli… A už sme ho zasa prevýšili! Pozrite si posledné dva dni:

• 11.10. 3.998 pozretí
• 12.10. 4.002 pozretí!

A zas mám anjelské utrum!

Celý deň dnes rozmýšľam, ako sa vysporiadať s touto situáciou, a rozhodne si nie som istá, že toto je dobrý pokus – ale aspoň nejaký pokus to je…

Ráno som si zapísala mentálny rozhovor s Gabrielom a keď už som bola pri počítači, pozrela som si štatistiky. Na Angeláriu som našla celkom nevinný komentár od jednej kočky. A hoci bol celkom nevinný, akosi ma vnútorne roztriasol. Nevedela som, čo sa deje, tak som si povedala “aha, zasa sa egúšik jeduje, že ho nepovažujú za najúžasnejšieho…” Ale miesto toho, aby som tým bola situáciu zneutralizovala, zostala vo mne naďalej.

O dospelosti s Vyšším Ja bez servítky

Máme nový článoček od Aurawiewera (ypsilony som trochu “česala” ). Predstavuje jeho pohľad na svet dospelákov a nedospelákov – a poviem vám, že na to, že chrbát ešte nemá “zohrnutý vekom”, má čo povedať!

Takže Auríče, máš slovo (mimochodom, to oslovenie je vokatív/5. pád, pekne starý a možno dokonca ukradnutý z češtiny ):

Zdravím všetkých ľudí, ktorí čítajú tento článok a sú schopní si priznať, čo sú. Nie je určený ľudom ako je helar, mariaaab, daeduwen a spol., ale ľudom podobným môjmu bratovi, ktorý sa úspešne rozviedol a znovu dal dokopy 6x so svojou frajerkou. Prečo do toho ťahám jeho, pochopíte, až toto odbalíme naplno…

Za hranicou tohto vesmíru

Nedávno som v článku Haluz písala o tom, ako sa mi podarilo dostať až na hranicu vesmíru a tam som od strachu zlyhala a nedostala som sa ďalej. Hodne ma to škrelo a rozhodla som sa, že pri najbližšej možnej príležitosti si to zopakujem.

Príležitosť sa mi naskytla až dnes ráno, keď som sa vybrala za Gabrielom. Zastihla som ho v nejakej veľmi prístupnej nálade. Včera sa mi pustilo po mesiacoch kyvadlo novou silou a jeho to znepokojilo, tak na mňa poštval Rafaela a Rafael zistil, že mám nejako viac energie, ako by som potrebovala (žam žung urobil svoje !). Gabrielovi sa to nepáčilo, pretože tým, ako mi obmedzovali kyvadlo, nútili ma viac počúvať hlasy v mojej hlave. Tak sa postaral o to, že kyvadlo mi ide znova zle, ale keď som ho zastihla ráno, bol celý uveličený tým, ako rýchlo moja energia postupuje.

Hmatateľné veci v nehmatateľnom svete

Dnes len stručne, pretože som celkom “mimo”: po bláznivom týždni som bola cez víkend na ďalšom kurze čchi kungu. Tentokrát sme sa učili znova “stáť ako strom”, ale v inej variácii … A kto si myslíte, že je to len šialenstvo, tak pozor! Prichádza moje poznanie zo včerajška…

Na kurz čchi kung ma dostali anjeli pomocou Snakebite. Už predtým som cvičila žam žung, ten som si vybrala sama (alebo si aspoň nie som vedomá, že ma manipulovali, keď som si knihu kúpila ) a s cvičeniami som začala hlavne preto, že po chemoterapii bola moja energia v pivnici a z tela pri chodení pomaly odpadávali skrutky … (=Som fanúšik Terminátora I.) Nohy, ruky i chrbát som mala celkom nefunkčné. Nohy a ruky sa postupom času dali do poriadku, ale chrbát zostal boľavým (doslova) miestom. Aby som ho začala trénovať, začala som “stáť ako strom”.